Skríning
Skríningové vyšetrenia sú jednoduché, ale účinné a prevážne nebolestivé vyšetrovania. Robia sa v masovom meradle. Príkladom je skríning fenyleketonúrie /FKÚ/ a hypotyreózy /znížená funkcia štítnej žľazy/ po narodení, kedy sa odoberú dve kvapky krvi na pijavý papier a zasielajú do centra v Bánskej Bystrici. Tu sa vyšetria a pri zistení chyby sa začne okamžite s liečením. V prvom prípade sa vynechá v strave látka, ktorá poškodzuje mozgové bunky a v druhom prípade sa dodá hormón štítnej žľazy, čím sa zamedzí vzniku ochorenia. Trvalou aplikáciou liečby sa zaručí normálny vývoj a zamedzí sa vzniku MR. Teda liečené dieťa sa bude vyvíjať normálne.
Skríning psychomotorického vývinu sa robí v ambulancii lekára - pediatra a matka sa má zaujímať o stav výsledkov tohto vyšetrenia, o ktorom sa píše aj v časopisoch pre rodičov detí /“Dieťa“ - nielen pre rodičov/.
Pri podozrení na MR sa treba obrátiť na svojho lekára, prejednať s nim stav dieťaťa a podľa potreby sa ďalej obracať na rôznych odborníkov ako sa o nich hovorí pri rehabilitácii. Sociálny pracovník je jedným z odborníkov, ktorý vie o pomociach a ako sa dajú zariadiť. Niekedy je dokonca treba zapojiť do pomoci aj právnika.
Narodenie dieťaťa s MR je pre rodičov šok, ktorý ich zbaví istoty a postaví pred neriešiteľnú situáciu. Preto sa musí lekár už na novorodeneckom oddelení venovať obom rodičom, vysvetliť im príčinu a stav, ale nešokovať ich nezrozumiteľnými údajmi, ale odpovedať iba na to čo chcú vedieť a to spôsobom pravdivým, aj keď nie ohurujúcim. Na prvý raz sa nedá informácia pochopiť, dokonca ani rodičom so vzdelaním /aj oni sp laikmi pre takúto situáciu/. Lekár sa muís ponúknuť pomôcť im v každej situácii aj keď by to bolo mimo pracovného času. Ochota a schonosť podať informácie robí „zázraky“. Neskôr im pomôžu rodičia rovnako postihnutých detí, ktorí sú už za časom šoku a žijú v realite. Svojpomocné skupiny sú pozitívnymi motivátormi a pomáhačmi prekonať krízy, ktorých je v živote takto postihnutých rodičov dosť. Spoločenská situácia rodín sa zmení, matka musí dlhodobo ostať s dieťaťom doma a stráca schopnosť ekonomického prínosu rodine. Izolácia rodina je často podmienená hanbou za stav, ktorý vznikol bez ich viny. Schopnosť vyrovnať sa je závislá od osobnostnej sily a súdržnosti blízkej a ďalšej rodiny. Reakcia matky je síce ťažká ale otcova, hoci skrývaná býva ešte horšia, pretože je urazená jeho ješitnosť /často uteká od zodpovednosti, v rodine bývajú častejšie rozvody a ponechanie matky samej na riešenie problému/. Samozrejme nie je to vždy takto, ale viac rodín ostáva dokonca v pevnejšom zväzku ako pred narodením dieťaťa.
Aj postoj spoločnosti je závislý od stupňa vývoja a len skutočne vyvinutá spoločnosť cíti svoju spoluzodpovednosť za stav a snaží sa kompenzovať nevýhody okamžite nielen finančne ale aj materiálnymi pomocami, miestom v zariadeniach a poskytovaním odborníkov až do domu. Dnes sa dokonca kvalita spoločnosti nehodnotí iba podľa dojčenskej úmrtnosti, ale viac podľa vytvárania sociálnych pomocí.